Kedy sa začína a končí vykurovacia sezóna? Bežná otázka súvisiaca s prichádzajúcou jeseňou či odchádzajúcou zimou. Nie jeden majiteľ bytu sa už informoval u nás, ako miestneho dodávateľa tepla, či správcu bytov.
Dodávku tepla podrobne opisuje Vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 152/2005 Z.z., ktorá určuje obvyklý začiatok vykurovacej sezóny na 1. september a obvyklý koniec na 31. máj. Samozrejme, každý rok je iný, a teda aj vykurovanie sa reálne začína podľa počasia. V zásade platí, že „teplári „ začínajú dodávať teplo, keď priemerná denná vonkajšia teplota klesne pod 13°C dva dni po sebe a predpoveď počasia nenasvedčuje tomu, žeby sa malo otepliť.
Denne sa štyri krát meria teplota vonkajšieho prostredia a ak sú splnené spomínané podmienky, začína sa vykurovacia sezóna. Rovnako, ak priemerná denná teplota aspoň dva dni po sebe stúpne nad 13°C a podľa predpovede počasia by sa nemalo ochladiť, dodávka tepla sa preruší.
V Detve sa obvykle začína vykurovacia sezóna koncom septembra. „Od roku 2012 do roku 2019 sme začínali vykurovaciu sezónu medzi 22. a 29. septembrom“ . Začiatok vykurovacej sezóny bude oznámený na tejto webovej stránke výrobcu a dodávateľa tepla -BYTES s.r.o. a v mestskom rozhlase.
Vyzývame obyvateľov, aby si skontrolovali vykurovací systém v byte, či dome aodvzdušnili radiátory v bytoch na najvyššom poschodí. Je dôležité, aby vykurovacie telesá (termostatické hlavice na radiátoroch) vo všetkých bytoch boli ešte pred spustením vykurovania otvorené na maximum. Predíde sa tým komplikáciám so zavzdušnením systému.
Správcovia bytových domov musia na túto skutočnosť obyvateľov upozorniť a v prípade potreby koordinovať odstránenie zavzdušnenia v konkrétnych bytových jednotkách.
BYTES s.r.o Detva – výrobca tepla z biomasy a centrálny dodávateľ tepla v meste Detva
Napriek koronakríze a zvýšenej spotrebe sa nemusia domácnosti báť nedoplatkov
Rok 2019 bol opäť veľmi teplý, na väčšine územia SR sa podľa meteorológov radí na tretiu priečku za rokmi 2014 a 2018. Spotrebitelia sa tak nemusia obávať vysokých nákladov na teplo. Teplári hovoria, že k stabilizácii cien prispievajú aj systémy CZT. Využívajú sa pri nich obnoviteľné zdroje energie.
Prvý polrok 2019, až na niekoľko chladnejších epizód v januári, bol nadpriemerne teplý. Február bol teplejší o +3,6 °C oproti dlhodobému priemeru, marec o +3,3 °C. Oproti dlhodobému priemeru boli teploty vyššie aj na jeseň a v závere roka.
Tieto skutočnosti sa premietnu aj do vyúčtovania tepla, ktoré môžu domácnosti očakávať koncom mája a domácnosti sa nemusia obávať o výšku platieb za dodané teplo. To, či budú mať preplatky alebo nedoplatky, bude závisieť najmä od nastavenia výšky zálohových platieb. Ak mali zálohové platby nastavené rovnako ako minulý rok , tak môžu očakávať približne rovnaké preplatky, resp. nedoplatky. Výška preplatku, resp. nedoplatku je vlastne rozdiel medzi skutočnými nákladmi na teplo na byt, ktorý je uvedený vo vyúčtovaní od správcu a uhradenými zálohovými platbami, ktoré sa za byt počas roka zaplatia. Ak sú skutočné náklady vyššie ako suma uhradených záloh, vznikne nedoplatok a naopak.
K stabilizácii cien tepla prispieva aj neustále zvyšovanie efektívnosti pri výrobe tepla a teplej vody. V systémoch CZT sa vo veľkej miere využívajú obnoviteľné zdroje energie, zariadenia KVET, ktoré predstavujú moderné technológie založené na princípe združenej výroby, t. j. na jednom zariadení sa súčasne vyrába elektrická energia aj teplo. Účinnosť výroby a distribúcie tepla zvyšujú výrobcovia a dodávatelia tepla prostredníctvom nepretržitého vyhodnocovania údajov z výroby a dodávky tepelnej energie v centrálnych dispečingoch a následného spracovania dodávky tepla. S minimálnymi stratami v celej sústave dispečeri efektívne riadia dodávku tepla a prispôsobujú ju aktuálnemu počasiu a potrebám klientov. Systémy CZT tak zabezpečujú efektívnu a ekologickú a spoľahlivú dodávku tepla a teplej vody.
Začiatok a koniec vykurovacej sezóny nie je presne stanovený. Podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva začína vykurovacie obdobie spravidla 1. septembra a končí sa 31. mája v nasledujúcom roku za podmienky, že. vonkajšia priemerná denná teplota vzduchu vo vykurovacom období klesne počas dvoch za sebou nasledujúcich dní pod 13 oC a podľa predpovede vývoja počasia nemožno očakávať zvýšenie vonkajšej priemernej dennej teploty. Dodávatelia tepla môžu prerušiť vykurovanie aj skôr, ale len za tých podmienok, že teplota vzduchu stúpne nad 13 ° počas dvoch za sebou nasledujúcich dní a zároveň predpoveď počasia pokles teploty pod túto hodnotu neočakáva.
Podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je správca povinný doručiť odberateľom vyúčtovanie za obdobie od 1.1. do 31.12. najneskôr do 31. mája. nasledujúceho roka. Domácnosti najviac vo vyúčtovaní zaujímajú práve údaje o nákladoch na dodané teplo na vykurovanie a na prípravu teplej vody. Je potrebné vedieť, že dodávatelia tepla fakturujú náklady za spotrebu tepla správcom domov. Fakturácia prebieha podľa spotrieb nameraných na meračoch tepla, ktoré sú umiestnené na vstupe do obytného domu v zmysle zákona 657/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Správca alebo SVB zodpovedá za samotné rozúčtovanie vyfakturovaných nákladov na jednotlivé domácnosti, pričom sa riadia vyhláškou MH SR č. 240/2016 Z. z. v platnom znení, ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného v teplej úžitkovej vode a rozpočítavania množstva tepla.
Pre citácie: Stanislav Janiš, predseda predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla
Pre citácie: Stanislav Janiš, predseda predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla
MŽP chce trestať ľudí za to, že kúria ekologickým teplom. Teplári hovoria, že je to diskriminačné
Ministerstvo životného prostredia chce novelou zákona o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia trestať ľudí za to, že kúria ekologickým teplom. Podľa medializovaných informácií novelou sa zvýšia poplatky a získané peniaze chce ministerstvo využiť na pomoc regiónom, ktoré sú najviac postihnuté znečistením ovzdušia. SZVT vysvetľuje, že takýto postup zo strany vlády je voči odberateľom zo systémov CZT diskriminačný.
Ministerstvo chce novelou zvýšiť poplatky pre veľké a stredné zdroje znečisťovania. Na malé zdroje totiž dosah nemá, tie patria pod samosprávy. SZVT upozorňuje, že malé spaľovacie zariadenia nemajú stanovené žiadne limity pre znečisťujúce látky a nikto ich nemeria. Vo všeobecnosti sú nekontrolované.
Zároveň v januári tohto roku uverejnilo MŽP vo svojom strategickom materiáli „Národný program znižovania emisií“ znižujúci sa trend emisií príslušných znečisťujúcich látok v energetickom sektore a súčasne dodáva, že najvýznamnejší podiel emisií PM 2,5 a značné množstvo emisií NOX a NMVOC pochádza z vykurovania domácností, teda z malých zdrojov, ktoré však navrhovaná novela nerieši.
Ministerstvo v tom istom dokumente v záverečných prioritných opatreniach pre jednotlivé znečisťujúce látky (NOx, NMVOC, SO2, PM2,5, …) uvádza ako opatrenie „Napojenie domácností na centrálny systém zásobovania teplom (CZT), lebo domácnosti prispievajú najväčším podielom k znečisťovaniu ovzdušia emisiami PM 2,5“ a „Centrálne zásobovanie teplom je jedným z najefektívnejších spôsobov zabezpečenia tepla pre domácnosti.“ Odhaduje sa, že 26 680 domácností používajúcich tradičné kotly sa dá relatívne ľahko pripojiť na systém CZT. V materiáli sa uvažuje aj o zavádzaní nízkoemisných zón v mestách.
Podľa teplárov na jednej strane vláda zo sídlisk doslova „vytláča“ autá a mediálne to predáva ako moderné, zelené, pokrokové a SMART a na druhej strane, súčasne na sídliskách chce povoľovať nové komíny, napriek tomu, že ich nemá pod kontrolou. Lenže v konečnom výsledku je každý nový komín pri objekte v podstate naštartované auto na streche domu.
Navrhovaná novela je v podstate odkaz občanom, ktorí sú dnes napojení na ekologické teplo z CZT, že ich diskriminácia oproti individuálnemu vykurovaniu sa ešte prehĺbi. Už dnes má spotrebiteľ z CZT v cene tepla zahrnuté povolenky CO2 (individuálni spotrebitelia ich nemajú, za nich ich platí štát), už dnes sa spotrebiteľ z CZT veľkou mierou podieľa na čistom ovzduší, lebo EÚ a štát predpísal prísne environmentálne limity, ktoré zdroje CZT musia spĺňať.
Novela zároveň hovorí o tom, že spotrebiteľ, ktorý si platí za ekologické teplo z CZT, bude za teplo platiť ešte viac, aby MŽP mohlo vyhlasovať výzvy na rôzne kotlíkové dotácie. Mladá rodina, či dôchodcovia v paneláku sa tak budú skladať na dotácie kotlov v individuálnom vykurovaní. Ekológiu v systémoch CZT títo ľudia už platia, tak prečo by sa mali skladať ešte aj na ekológiu individuálneho vykurovania pre niekoho iného?
Teplári upozorňujú na pozitívne príklady zo zahraničia, kde systémy CZT štáty a obce vidia ako zdroj čistého ovzdušia a teplo z CZT sa počíta do SMART značky mesta. Mestá i štáty tomu upravujú pravidlá, napr. nižšia sadzba DPH na teplo z CZT je v Čechách od januára 2019, či v ďalších štátoch ako Maďarsku, Francúzsku. Vo Francúzsku majú fondy na výstavbu CZT, pretože tam je to prestíž mať systémy CZT. Ljubljana, hlavné mesto Slovinska, má všeobecné záväzné nariadenie o povinnom pripájaní na CZT. T. j. čistejšie ovzdušie a znižovanie nákladov obyvateľov na teplo, lebo fixné náklady sa rozpočítavajú na väčšie množstvo odberateľov. Riešia teda súčasne aj sociálny problém obyvateľstva. V škandinávskych krajinách – Švédsko, Dánsko, CZT prekvitá, v Kodani je aj kráľovský palác napojený na CZT.
Kontakt pre médiá: Karol Klobušický
Tel.: 0903 515 630
Podľa teplárov sa však domácnosti nemusia obávať zvýšených nákladov.
Mnohé domácnosti počas marcových a aprílových karanténnych opatrení míňali o niečo viac teplej vody ako bežne a obávajú sa zvýšených nákladov. Teplári nateraz odhadujú že sa v domácnostiach v týchto mesiacoch zvýšila spotreba teplej vody v priemere o 8 %, čo podľa nich z pohľadu celého roka nebude mať významný dopad na celkové náklady.
Počas karanténnych opatrení trávili Slováci väčšinu času doma, čo sa odrazilo aj na spotrebe teplej vody. Teplári odhadujú, že počas karanténnych opatrení vzrástla spotreba teplej vody v domácnostiach v priemere o 8 %. Dôvodov môže byť viacero, obmedzenia však mohli spôsobiť sekundárny efekt, ktorý sa odrazil na spotrebe teplej vody v domácnostiach. Podľa štatistík spoločnosti Google sa pohyb osôb počas marca a apríla znížil o 90 %. Práve toto zdržiavanie sa viacerých členov rodiny v domácnostiach z dôvodu uzavretia škôl, škôlok či z dôvodu obmedzenia prevádzok malo podľa teplárov vplyv aj na zvýšenie spotreby teplej vody kvôli:
častejšiemu umývaniu rúk z dôvodu prevencie pred vírusom COVID-19 v súvislosti s nariadeniami Úradu verejného zdravotníctva,
častejšiemu vareniu, pečeniu a umývaniu riadu
častejšiemu upratovaniu,
iné dôvody (domáce kozmetické a kadernícke úpravy).
SZVT odhaduje, že jedným z dôvodov zvýšenia spotreby mohli byť aj veľkonočné sviatky. Tie tento rok strávili Slováci doma, počas nich bol vyhlásený zákaz vychádzania.
Napriek tomu, že v marci a apríli vzrástla spotreba teplej vody, z pohľadu celého roka to nebude mať významný dopad na celkové náklady. Okrem toho počas týchto mesiacov bolo mimoriadne teplé počasie a v bytoch sa menej kúrilo, a tak sa odberatelia nemusia obávať zvýšených nákladov.
Ako uviedol predseda predstavenstva SZVT Ing. Stanislav Janiš: „Uvedomujeme si naliehavosť situácie v našej krajine. Výrobcovia a dodávatelia tepla, ako jeden zo strategických dodávateľov energií pre obyvateľstvo, spravili všetky dostupné opatrenia na zabezpečenie nepretržitej dodávky tepla a TÚV pre širokú verejnosť. Aj napriek zložitej situáciu teplári pracujú nepretržite 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Vytvorili náhradné tímy pre prípad nákazy v tej ktorej spoločnosti a fungujú v krízovom režime s maximálnym možným obmedzením osobných kontaktov za účelom dlhodobého zabezpečenia dodávok pre obyvateľstvo. Našou prioritou je zabezpečiť plynulú dodávku tepla a teplej vody, aby odberatelia mali nerušené dni aj počas koronakrízy.“
Napriek koronakríze a zvýšenej spotrebe sa nemusia domácnosti báť nedoplatkov