Kategória: Aktuality

Výrobu a distribúciu tepla v Detve zabezpečuje spoločnosť BYTES, ktorá má dvoch vlastníkov – BIOMASS ENERGY (65,71%) a mesto Detva (34,29%).

Detva má moderné a ekologické tepelné hospodárstvo. Na výrobu tepla využíva biomasu a z malej časti plyn. Práve v tohtoročnej etape sa prepojením teplovodu odstráni aj posledná plynová kotolňa, ktorá sa nachádza na Dolinkách. ,,Tým bude najdrahšie palivo na na výrobu tepla nahradené lacnejším ,ekologickejším a hlavne domácim . Pri tvorbe ceny tepla pre domácnosti a organizácie budú nižšie variabilné náklady,“ povedal konateľ spoločnosti Bytes Ján Budáč.

V rámci rekonštrukcie teplovodov etapa 2014 sa plánuje viacero na seba súvisiacich krokov: vypracovanie projektu, výkopové, búracie a stavebné práce – výstavba teplovodného kanála, demontáž starých rúr, úpravy šácht a rozvodov, pokládky, zváranie a montáže nových teplovodných rúr, zásypy teplovodov, dokončovacie technické a terénne úpravy, demontáž starých výmenničiek a výroba a montáž nových výmenničiek, skomunikovanie výmenničiek na centrálny dispečing, iné práce vyvolané rekonštrukciou.

Nasledovné investičné akcie budú prebiehať: od III. základnej školy smerom na Dolinky-odstavenie plynovej kotolne K4, od Domu kultúry po zdravotnícke stredisko Rescue Med-rekonštrukcia vrámci obnovy vonkajších priestorov Domu kultúry a od Hotela Detva po telocvičňu SSŠ, od budovy SSŠ po internát číslo 3-rekonštrukcia havaríjnej časti trasy teplovodu a popod budovy za Hotelom.

Viaceré, hlavne stavebné práce už začali. Celkovo by investičný plán etapa 2014 mal byť dokončený do polovice októbra . Celková suma investície je 278 tisíc eur bez DPH. Valné zhromaždenie schválilo pre spoločnosť BYTES bezúročnú pôžičku na financovanie etapy 2014, podľa výšky jednotlivých vlastníckych podielov, s odkladom splátky od roku 2017. Splatnosť je naplánovaná do konca roka 2019.

Uvedené investičné plány dopomôžu k plnému efektu projektu moderného a ekologického tepelného hospodárstva v Detve a stabilizácií ceny tepla. Potrebné sú v ďalších rokoch nové investície na výmenu starých teplovodov a to hlavne na ulici M.R.Štefánika a takmer vo všetkých častiach sídliska „za potokom“.

Milí čitatelia, vitajte pri prvých BYTES novinách.

Radi by sme vám predstavili dianie v oblasti tepelnej energetiky na slovensku, v regióne Podpoľania a najmä v spoločnosti Bytes s.r.o. Detva.

V tomto vydaní Vám chceme predstaviť súčasné smerovanie spoločnosti v oblasti rekonštrukcie teplovodných systémov a priebeh zmeny palivovej základne. Nájdete tu informácie o aktivitách spoločnosti, ako správcu bytových domov. Predstavíme Vám nové technologické zariadenia na výrobu tepla z biomasy. Dozviete sa aké postavenie má Bytes s.r.o., ako výrobca tepla v Detve, v rámci celého Slovenska.

Prvé číslo spravodaja BYTESÁK nájdete v tomto dokumente:

BYTESÁK 1/2013

(článok bol publikovaný v časopise Energo 4/2013)

Malá kotolňa môže ušetriť

Kedy sa oplatí malá kotolňa a kedy je lepšie vykurovať v rámci centrálneho systému?

Odpoveď je: podľa toho u koho a kde. Vo všeobecnosti však platí, že centrálne zásobovanie teplom je pre odberateľa bezpečnejšie, jednoduchšie, no môže byť i drahšie.

Administratívna budova Bytového družstva so sídlom v Trnave, Beethovenova 26 je napríklad vykurovaná z vlastnej plynovej kotolne spolu s prípravou teplej úžitkovej vody. „Tento spôsob vykurovania sa nám zdá byť výhodnejší, je operatívny vzhľadom na nočný útlm, odstávky a podobne,“ hovorí riaditeľ tamojšieho družstva František Odkladal.

V správe družstva je pritom 291 bytových domov, z toho 263 je vykurovaných z centrálneho tepelného zdroja. „Len 28 bytových domov je vykurovaných z vlastných kotolní, ide o malé domy do 12 bytových jednotiek, kde by pripojenie na centrálne zásobovanie bolo finančne náročné,“ doplnil Odkladal.

Možná úspora

Dodávateľ domových kotolní, bratislavská spoločnosť Seting, pritom uvádza, že vlastná domová kotolňa je jednou z najrýchlejších možností zníženia nákladov na výrobu tepla. „Dosahujú sa tu návratnosti od 3 do 4,5 roka, v závislosti od typu objektu, jestvujúcej dodávky tepla z centrálneho zdroja a vlastného prístupu obyvateľov,“ tvrdí firma.

Odberatelia tak podľa nej ušetria na výrobe tepla zhruba tretinu nákladov. V prípade vlastnej kotolne totiž nedochádza k stratám tepla v rámci rozvodovej sústavy a takisto si odberateľ sám môže regulovať intenzitu kúrenia počas dňa, ale aj roka.

Na druhej strane zástancovia centrálneho zásobovania teplom tvrdia, že úspora môže byť klamlivá. „Pri úvahe o vlastnej kotolni treba počítať aj s nákladmi na jej údržbu v budúcnosti,“ upozorňuje predseda Slovenského zväzu výrobcov tepla Miroslav Obšivaný.

CZT je jednoduchšie

Centrálny systém zásobovania teplom môže byť pre odberateľa oproti vlastnej kotolni pohodlnejší. Nemusí sa totiž starať o bezpečnosť systému a o údržbu. Teplo dostáva komfortne a bez starostí. Samozrejme, môže to byť drahšie.

Obšivaný však tvrdí, že aj s cenou sa dá pohnúť. Cez úsporné opatrenia. „Nie je až také dôležité, aká je cena tepla, ale koľko ročne za teplo zaplatím z vlastnej peňaženky. Málokto rozumie, čo je to GJ, KWh, KW a čo stojí, ale koľko z vlastnej peňaženky za dodávku v jednotlivých rokoch zaplatíme – tomu rozumie každý,“ hovorí s tým, že pri dosiahnutí zníženia spotreby tepla, napríklad uteplením, šetrením a opatreniami dodávateľa tepla sa znižuje spotreba o zhruba 30 až 40 percent.

„Zvýšenie jednotkovej ceny tepla o niekoľko percent tak vôbec neznamená väčšie ročné platby za dodávku tepla,“ doplnil.

Budúcnosť je v obnoviteľných zdrojoch

Na trhu s teplom na Slovensku pôsobí už niekoľko rokov stabilizovaný počet dodávateľov tepla, ktorých je zhruba 340. Tí už využívajú okrem tradičných vykurovacích komodít – plynu a uhlia – aj alternatívne vstupné komodity. Čoraz obľúbenejšia je napríklad biomasa, ale napríklad v Hnúšti už v centrálnom systéme využívajú aj tepelnú energiu zo solárnych panelov.

Práve rastúce ceny klasických komodít budú zrejme výrobcov tlačiť čoraz viac do nových technológií, založených na obnoviteľných zdrojoch, prípadne na kombinovanej výrobe elektriny a tepla.

Cenu fosílnych palív totiž odberatelia nedokážu vôbec ovplyvňovať. Ani na Slovensku nemôžu dodávatelia diktovať Rusom, za koľko nám majú predať plyn.

Naša vláda preto vo svojich strategických dokumentoch tlačí na to, aby aj výrobcovia tepla zvyšovali podiel obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby elektriny a tepla na celkovej výrobe, aby sa tak znížila naša závislosť od fosílnych palív, ktoré dovážame zo zahraničia.

Miroslav Pejko (autor pôsobí v Hospodárskych novinách)

 

Čo treba zvážiť pri budovaní vlastnej kotolne:

1. K cene tepla by sa mala vždy uvádzať aj ročná spotreba tepla za objekt alebo byt alebo ročné celkové náklady na mernú plochu v €/m².
2. Pred realizáciou racionalizačných opatrení a projektovaním novej kotolne je dôležité, aby si investor dal vypracovať nezávislý energetický audit.
3. Audit by nemala robiť firma, ktorá má realizovať racionalizačné opatrenia a výstavbu kotolne!
4. Je tiež potrebné si uvedomiť, že objekt spotreby tepla má v princípe spotrebu tepla rovnakú, či bude vykurovaný teplom z kotolne, alebo teplom zo sústavy CZT. Na úsporách tepla majú podiel obvykle iné typy úsporných opatrení, napr. zateplenie objektu, výmena, zaizolovanie a vyregulovanie vnútorných rozvodov ústredného kúrenia a teplej úžitkovej vody v objekte a pod.

CZT na slovensku v číslach:

Na Slovensku je cca 2 350 sústav CZT v 306 mestách a obciach z toho:

• 12 miest nad 50-tis. obyvateľov
• 111 miest od 5 do 50-tis. obyvateľov
• 183 miest a obcí do 5-tis. obyvateľov

Z hľadiska primárneho zdroja energie dominuje plyn:

• 65-70 % tepla sa vyrába z plynu
• 19-23 % tepla sa vyrába z uhlia
• cca 10 % sa vyrába z obnoviteľných zdrojov (biomasa)

Z celkového vyrobeného tepla na Slovensku sa cca. 40 % tepla dodáva do bytov a cca 60 % pre ostatných odberateľov (štátna správa, samospráva, priemysel, obchody…)

VÝHODY VLASTNEJ KOTOLNE:

• Odberatelia si môžu sami regulovať kúrenie. Prikúriť si môžu aj počas chladnejších období mimo vykurovacej sezóny.
• ohrev úžitkovej vody v zásobníkových ohrievačoch priamo v dome, jej nedostatok nehrozí
• obyvatelia domu si môžu naprogramovať špičku a útlm vykurovania a tým sporiť
• individuálne nastavenie požadovanej vnútornej teploty v dome
• jednoznačnosť účtov za vstupné energie
• minimálne prevádzkové náklady
• eliminácia strát tepla v kanálových rozvodoch

VÝHODY CZT:

• spoľahlivosť
• komfort
• bezpečnosť
• ekológia
• komplexné služby
• dodávka tepla za prijateľnú cenu

 

Plyn bude drahší, do budúcnosti sa viac oplatí CZT

ROZHOVOR s Miroslavom Obšivaným o vývoji na trhu s teplom.

Centrálne zásobovanie teplom má svoje riziká, ale pre odberateľov je výhodnejšie a do budúcnosti sa oplatí ešte viac. Problémom však je, že regulátor neuznáva investície, ktoré výrobcovia vynakladajú na zdokonalenie systému. V rozhovore pre Energo to tvrdí predseda Slovenského zväzu výrobcov tepla Miroslav Obšivaný.

Centrálne zásobovanie teplom na Slovensku nie je novinkou. Ako sa rozvíja tento spôsob vykurovania? Systém CZT je na Slovensku jeden z najrozvinutejších, čo je historicky dané vybudovaním infraštruktúry v minulosti. Ak sa v súčasnosti budujú nové systémy CZT, tak sú malého lokálneho charakteru pre novú bytovú výstavbu a prípadne priemysel a komunálnu sféru. Aktuálnym trendom je modernizácia existujúceho tepelného hospodárstva. Čoraz viac výrobcov tepla investuje do budovania zdrojov využívajúcich obnoviteľné zdroje energie. Hlavnou motiváciou výrobcov je diverzifikovať palivovú základňu, znížiť cenu tepla a znížiť emisie skleníkových plynov.

Ako možno znížiť cenu tepla? Investície smerujú do zvyšovania hospodárnosti a efektívnosti zdrojov, modernizujú sa tepelné rozvody a prechádza sa zo štvortrubkového systému na dvojtrubkový, inštalujú sa domové odovzdávacie stanice. To sú všetko opatrenia na znižovanie nákladov na strane spotrebiteľa.

Investície však niekto musí zaplatiť. Zohľadňuje ich regulátor v cene tepla? Súčasne platná legislatíva a regulácia výrazne obmedzujú investičné aktivity, nakoľko neposkytujú prevádzkovateľom sústav záruky dlhodobejšieho udržania stavu sústavy, čo má priamy vplyv aj na návratnosť vynaloženého kapitálu a hospodárenie teplárenských spoločností.

Aké sú riziká a nevýhody CZT? Medzi hlavné nevýhody odberatelia v podstate uvádzajú, že v prípade chladného počasia mimo vykurovacej sezóny, napríklad v auguste, si nemôžu „prikúriť“. Z praxe však vieme, že práve tí, ktorí sa odpojili od CZT a majú vlastnú domovú kotolňu, neprimerane šetria až tak, že byty sú podchladené, a to len preto, aby im vyšla menšia spotreba tepla. Tak isto sa poukazuje na teplú úžitkovú vodu a to, že sa musí často dlho odpúšťať a jej vysokú cenu.

Čím to je? Súvisí to objektívne s technickým riešením prípravy teplej úžitkovej vody a správaním sa odberateľa. Doteraz sa väčšinou pripravovala TÚV vo výmenníkovej stanici – mimo domu a táto voda musí stále cirkulovať, zahrievať sa, aby na výtoku u spotrebiteľa mala 45 – 55 °C. Tento problém postupne odstraňujeme tak, že dnes sa už inštaluje dvojtrubkový systém CZT a v dome je umiestnená kompaktná odovzdávacia stanica a priamo v dome sa pripravuje TÚV. Väčší problém je však na strane spotrebiteľov: príliš šetria s TÚV, keď v praxi často byt má spotrebu 1 m³ za rok, čo nie je ani „hygienické“ minimum. Toto má zásadný vplyv na celkovú cenu TÚV. V domoch tiež nie sú rozvody TÚV zaizolované a sú v havarijnom stave. Nie je v nich urobené ani hydraulické vyregulovanie rozvodov TÚV, sú zlé zapojenia ďalších spotrebičov a väčšinou tlak studenej vody je vyšší a pri napojeniach bez spätnej klapky sa studená voda pretláča do teplej vody.

Prečo podľa vás niektoré bytové družstvá, ale aj iní odberatelia uprednostňujú vlastné kotolne? Najčastejším dôvodom, ktorý odberatelia uvádzajú pri prechode na individuálne vykurovanie, je jednotková cena tepla. Odberatelia sa často rozhodujú pre odpojenie sa od systémov CZT na základe porovnania ceny tepla z CZT a z domovej kotolne, ktorú im deklaruje dodávateľ domovej kotolne. Ním deklarovaná cena tepla je často zavádzajúca, lebo do ceny tepla cielene nezahŕňa napríklad investičné náklady na obstaranie kotla, mzdové náklady obsluhy, opravy a údržbu kotla a podobne.

Vlastná kotolňa však dáva predsa do rúk majiteľa lepšiu kontrolu nad teplom a aj možnosť úspory, či nie? Vybudovanie samostatnej domovej kotolne a odpojenie sa od CZT nerieši samotnú problematiku úspor v spotrebe, ktorú im dodávateľ domovej kotolne tiež deklaruje, pretože pri prechode na samostatnú domovú kotolňu sa len jeden zdroj výroby tepla nahradí druhým. V tomto prípade, pri porovnávaní CZT a domovej kotolne, by sa odberateľ nemal spoliehať len na percentuálne vyjadrovanie možných úspor. Vždy treba porovnávať absolútnu výšku nákladov pred a po realizácii vlastného zdroja. Vlastnú kotolňu je napríklad nutné aj správne nadimenzovať a aj preto pri nedostatočnom využití kotolne nemusí dosahovať očakávanú účinnosť, v dôsledku čoho celkové náklady na teplo môžu stúpnuť.

Na čo si teda treba dávať pozor pri prechode k vlastnej kotolni? Ak odberateľ zvažuje odpojenie, mal by zvážiť viaceré aspekty. Mal by brať do úvahy – náklady na vypracovanie projektovej dokumentácie, náklady na inžiniersku činnosť, cenu kotla, jeho osadenie a zavedenie, poplatok za odpojenie od CZT, mzdové náklady na prevádzku vlastnej kotolne, náklady na povinné pravidelné odborné prehliadky a skúšky kotla, náklady na údržbu, náklady na energie, poplatky za znečistenie ovzdušia a tak ďalej. Zároveň sa od navrhovanej technológie odvíjajú aj investičné náklady. Aj tu platí, že čím je technológia modernejšia, tým je potrebných viac investícií. Odberateľ by mal poznať potrebu tepla pre dom počas obdobia životnosti nového kotla. Tepelná sústava by mala byť vyregulovaná, to znamená prispôsobená aktuálnej potrebe tepla v jednotlivých častiach domu.

Nie sú vlastné kotolne bezpečnejšie? Zariadenia na výrobu tepla patria medzi takzvané vyhradené zariadenia. Znamená to, že sú rizikové a môže im hroziť závažná porucha. Práve kvôli tejto kategorizácii podliehajú výrobcovia tepla v rámci CZT prísnym kontrolám. Pravidelnými kontrolami sa rizikovým stavom predchádza a v prípade zistenia akejkoľvek odchýlky hrozia výrobcovi vysoké pokuty. Výrobcovia v systéme CZT podliehajú pravidelným revíznym kontrolám, ktoré už nie sú také samozrejmé v prípade domových kotolní. U domových kotolní sa povinnosť pravidelných revízií výrazne podceňuje a zanedbáva, čím je ohrozená bezpečnosť nielen obyvateľov objektu, v ktorom je domová kotolňa umiestnená, ale aj bezpečnosť obyvateľov v okolitých domoch.

Je centrálne zásobovanie aj šetrnejšie k životnému prostrediu? Centrálne zdroje na výrobu tepla rešpektujú všetky environmentálne hľadiská a sú zväčša situované na okraji obytných zón, takže aj emisie znečisťujúcich látok sú produkované mimo najviac zaľudnených častí mesta. Naopak v prípade individuálnych domových kotolní je koncentrácia komínov, a tým aj vypúšťaných škodlivín, sústredená priamo v obytných zónach. Z environmentálneho hľadiska sú pre centrálne zdroje tepla v zmysle platných legislatívnych noriem stanovené prísne hodnoty emisných limitov a ich dodržiavanie je pravidelne kontrolované. Aby výrobcovia tepla mohli stanovené hodnoty dodržať, museli investovať nemalé finančné prostriedky do moderných technológií. Pokiaľ ide o domové kotolne, tak kontrola emisií znečisťujúcich látok z nich je prakticky nulová – nie sú legislatívne požiadavky, obce a mestá na kontrolu nemajú prostriedky.

Do akej miery využívame CZT v porovnaní so zahraničnými krajinami? Slovensko má jeden z najrozvinutejších systémov centrálneho zásobovania teplom. Vybudovaniu infraštruktúry predchádzali v minulosti nemalé investície, ktoré v súčasnosti umožňujú Slovensku využívať výhody, medzi ktoré patrí najmä možnosť kombinovanej výroby elektriny a tepla, možnosť adaptácie na alternatívne zdroje energie, komfort pre užívateľov pripojených na systémy CZT a v prípade vhodne navrhnutých, primerane dimenzovaných a optimálne prevádzkovaných systémov CZT aj úspora a efektívne využitie primárnych energetických zdrojov. Preto je potrebné túto infraštruktúru chrániť, zdokonaľovať a rozširovať. Aj svetová energetická agentúra konštatuje, že náš systém centrálneho zásobovania teplom má vysoký potenciál na udržateľný rozvoj tepelnej energetiky z hľadiska úspor energie, podpory energetickej bezpečnosti, ekonomického rozvoja a odporúča udržiavať, podporovať a rozvíjať systémy CZT, ktoré podľa ich štúdie majú u nás vysokú hodnotu existujúcej infraštruktúry. Podľa štatistík Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry rozhodujúcimi odberateľmi tepla a teplej vody sú vlastníci a správcovia 16 100 bytových domov s viac ako 1,9 miliónmi obyvateľov. Ostatní majú teplo z lokálnych kotolní v bytových a rodinných domoch alebo z individuálnych zdrojov v byte.

V minulom roku poklesol objem dodaného tepla o 7 percent – čím je to spôsobené? Pokles dodávok je spôsobený úspornými opatreniami na strane odberateľa, klimatickými zmenami, ako i v dôsledku hospodárskej krízy v oblasti priemyselného odberu a na druhej strane efektívnejšou výrobou a dodávkou tepla, znižovaním strát vhodnými investíciami a modernou technológiou výrobcami tepla.

Bude tento trend pokračovať? Vzhľadom na ciele vyplývajúce zo Smernice EÚ o energetickej efektívnosti sa očakáva trend znižovania spotreby tepla aj v nasledujúcich rokoch. Podľa smernice každý členský štát zriadi tzv. povinnú schému energetickej efektívnosti, na základe ktorej distribútori energie alebo obchodné energetické spoločnosti, ktoré dodávajú konečným odberateľom energiu, dosiahnu kumulatívny cieľ zníženia konečnej energetickej spotreby. Cieľ by mal byť stanovený minimálne na úrovni dosahovania každoročných nových úspor od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 vo výške 1,5 % ročného množstva energie dodanej konečným odberateľom.

Mohlo by byť v budúcnosti výhodnejšie mať vlastnú kotolňu vzhľadom na cenu? Pri neustálom zvyšovaní cien plynu aj pre domové kotolne (odber v tarife M4) sa budovanie malých plynových domových kotolní ekonomicky neoplatí. Dokonca do budúcnosti predpokladáme vyšší rast cien plynu pre maloodber – tak ako je to v iných západných krajinách, ako pre nás veľkoodberateľov bude výroba tepla v malých kotolniach ekonomicky nevýhodná. Čo je však dôležitejšie, je spotreba tepla a nie jeho jednotková cena. A znižovať spotrebu – šetriť, je v našich silách. Štandardne 30 – 40 % úspory sa dosahujú komplexným uteplením domu, dodržiavaním správnej teploty v byte, krátkym intenzívnym vetraním, nezakrývaním radiátorov záclonami, nábytkom a podobne. Treba si uvedomiť, že ceny energií vo svete aj na Slovensku budú v budúcnosti rásť. Tomu sa neubránime, ale čo môžeme urobiť, tak to je šetriť touto drahou energiou.

Nehrozí podľa vás, že CZT môže viesť aj k tomu, že budú vznikať monopoly v zásobovaní teplom? Aj keď výroba a dodávka tepla patrí spolu s plynom, elektrinou a vodou medzi štyri prirodzené monopoly a teda je regulovanou činnosťou, musíme zdôrazniť, že už dnes aj na trhu s teplom existuje konkurencia. Výrobcovia a dodávatelia tepla sa dnes už čiastočne samoregulujú v cene tepla tak, aby boli konkurencieschopní. Systémom CZT konkurujú rôzne iné možné spôsoby výroby a dodávky tepla, ako napr. domové kotolne na zemný plyn alebo peletky, plynové alebo elektrické tepelné čerpadlá – hlavne v budovách škôl, obecných úradov – dotované solárne a fotovoltické panely a nezanedbateľný objem stále predstavuje aj prechod na individuálne vykurovanie v bytoch, preto dôvod na takéto obavy nevidíme.

Miroslav Pejko

Cena tepla je dvojzložková. Znamená to, že sa platia dve zložky ceny, ktoré sú stanovené odlišnou metodikou a odlišné je aj ich účtovanie.

Pri platbách za teplo je to veľmi podobné, ako pri odbere elektrickej energie. Aj v tomto prípade je cena zložená z dvoch samostatných zložiek – fixnej ceny a variabilnej ceny.

Fixná zložka ceny tepla

Platba za fixnú zložku ceny je obdobou platby za veľkosť ističa pri odbere elektrickej energie. Tiež ide o platbu, ktorá vychádza z veľkosti odberu. Rovnako ako pri platbe podľa veľkosti ističa, ani táto platba za fixnú zložku ceny tepla nie je závislá na reálnom odbere v danom roku. Inými slovami, ak je rok teplejší a odberateľ spotrebuje menej tepla, za fixnú zložku ceny tepla platí stále rovnako. Platí to samozrejme aj naopak. Ak odoberie viac tepla, pretože je tuhšia zima, tiež sa to na platbe za fixnú zložku ceny tepla neprejaví.

Pri odbere tepla nemá odberateľ žiaden istič, ako v prípade odberu elektriny, na základe ktorého by bolo možné stanoviť veľkosť odberu a teda aj veľkosť platby za fixnú zložku ceny tepla. Preto Úrad pre reguláciu sieťových odvetví stanovil pre určenie platby za fixnú zložku ceny tepla parameter, ktorý sa volá regulačný príkon. Každý jednotlivý odberateľ tepla má určený vlastný regulačný príkon, ktorý je stanovený v kW (kilowattoch).

Fixná zložka ceny tepla je stanovená Úradom pre reguláciu sieťových odvetví v EUR/kW regulačného príkonu.

Platba za fixnú zložku ceny tepla sa potom vypočíta podľa vzorca:

regulačný príkon odberateľa (v kW) x fixná zložka ceny tepla (v EUR/kW) = celková ročná platba (EUR)

pričom táto suma sa platí každý mesiac jednou dvanástinou (celková ročná platba/12)

Regulačný príkon

 Regulačný príkon je teda stanovený pre každého odberateľa individuálne. Je stanovený na základe jeho odberov tepla, alebo dohodou na základe preukázateľných výpočtov.

Stanovený regulačný príkon je nemenný na celý rok. K úprave vypočítanej hodnoty regulačného príkonu môže dôjsť len dohodu odberateľa a dodávateľa pred začatím ďalšieho regulačného roka  v prípade, že odberateľ uskutočnil také opatrenia, ktoré priniesli zásadné zníženie spotreby tepla (napr. zateplenie, reguláciu a pod.).

Za čo sa platí platbou fixnej zložky ceny tepla ?

Platba fixnej zložky ceny tepla slúži dodávateľovi tepla na úhradu jeho fixných nákladov. Ide teda o náklady, ktoré musí vynaložiť na to, aby bol schopní dodávať odberateľovi teplo a musí ich vynaložiť bez ohľadu na objem dodávok. Sú to teda náklady, ktoré mu vznikajú bez ohľadu na počasie. Predovšetkým ich tvoria mzdy pracovníkov, odpisy, úroky, nájomné, náklady na opravy, dane a poplatky. Ide o náklady, ktoré sú rovnaké (fixné) bez ohľadu na to, či je v danom roku zima chladnejšia alebo teplejšie, či teda musí dodať viac alebo menej tepla.

Variabilná zložka ceny tepla

Platba za variabilnú zložku ceny je platbou za skutočne odobraté množstvo tepla. Platí sa len za teplo, ktoré bolo skutočne dodané.

Jednotkou množstva odobratého tepla nie je už GJ ale kWh (kilowatthodina). Platí prepočet 1.000 kWh = 3,6 GJ; alebo 1 GJ = 277,7778 kWh. Ide teda o rovnaká jednotku, ako pri odbere elektriny.

Variabilná zložka ceny tepla je stanovená Úradom pre reguláciu sieťových odvetví v EUR/kWh.

Platba sa vypočíta jednoduchým prepočtom:

skutočné odobraté množstvo tepla (v kWh) x variabilná cena tepla (v EUR/kWh) = platba (v EUR)

Odberateľ teda platí len to, čo skutočne spotrebuje. Ak je rok teplejší a menšia spotreba, je celková platba nižšia. Ak naopak je tuhšia zima, platba sa zvýši úmerne rastu spotreby tepla.

Za čo sa platí platbou variabilnej zložky ceny tepla ?

Platba variabilnej zložky ceny tepla slúži dodávateľovi tepla predovšetkým na úhradu jeho nákladov na palivo, elektrickú energiu. Ide to tie náklady, ktoré vynakladá v závislosti od množstva odobratého a teda aj vyrobeného tepla. Sú závislé na počasí (teplote). Ak je teplo a odberateľ teplo neodoberá, výrobca tepla ho nemusí vyrobiť a teda ani platiť náklady na palivo. Preto ide o variabilné náklady.

Celková cena tepla

V minulých rokoch boli odberatelia zvyknutí sčítavať variabilnú a fixnú zložku ceny tepla, aby získali celkovú cenu. Potom si ju vedeli jednoducho porovnať s cenou z predchádzajúceho roka, prípadne s cenou iných dodávateľov. Bolo to jednoduché, pretože obe zložky ceny tepla boli stanovené v rovnakých jednotkách (v SK/GJ).

V súčasnosti nie je možné takýto jednoduchý prepočet urobiť. Každá zo zložiek ceny tepla je stanovená v iných jednotkách. Fixná zložka ceny tepla je stanovená v EUR/kW regulačného príkonu a variabilná zložka ceny tepla v EUR/kWh odobratého tepla.

Schválené maximálne fixné a variabilné náklady  Úradom pre reguláciu sieťových odvetví sú každoročne uverejnené na stránke www.urso.gov.sk , kde si ich každý môže pozrieť a porovnať vrámci SR.

Čo odberateľ v cene tepla neplatí

Straty na rozvodoch

V prípade mnohých dodávateľov tepla sú dnes ešte využívané zastaralé rozvody tepla s vysokými stratami. Odberatelia to potom vidia najmä v zime v podobe zelených pásov v zasnežených trávnikoch. Celkom logicky v nich vzniká pocit, že tieto straty potom platia oni vo vysokých cenách tepla. Cítia sa okradnutí a bezbranní. Platia odberatelia však tieto straty skutočne?

Odpoveď je jednoduchá. Platia z týchto strát len tú časť, ktorá je technicky odôvodniteľná a schválená oprávneným orgánom (energetická inšpekcia) ako oprávnená. Každý rozvod (tepla, ale aj vody, plynu, elektriny) vykazuje distribučné straty. Straty sú nevyhnutným sprievodným javom rozvodov. Ide však o to, aby odberateľ bol chránení a podieľal sa svojimi nákladmi len na tých stratách, ktoré sú nevyhnutné pre jeho dodávku tepla. Odberateľ musí byť chránený pred nákladmi vychádzajúcimi z neprimeraných strát.

Dodávateľ si teda do ceny tepla môže zahrnúť len straty do výšky, do akej ich oprávnená odborná inštitúcia (energetická inšpekcia) označí ako primerané. Všetky ostatné straty (tzv. nadnormatívne) nie sú zahrnuté v cene tepla a odberateľ ich neplatí.

Neprimeraný zisk a nadštandardné pôžitky

Mnoho odberateľov si myslí, že dodávatelia tepla dosahujú vysoké neprimerané zisky. Táto predstava vychádza z neustáleho rastu cien tepla v posledných rokoch. Ne je však pravdivá. Rast ceny tepla je zavinený rastom variabilných nákladov (najmä palív a zvlášť zemného plynu). Zisk dodávateľa tepla je regulovaný. Jeho výška sa za posledných 5 rokov zásadne nemenila. Naopak, výrazne klesá podiel zisku dodávateľa na celkovej cene tepla. Kým v roku 2005 dosahoval podiel zisku na cene tepla cca 5%, v roku 2008 to bolo menej ako 3%. Je to spôsobené práve rastom ceny tepla v dôsledku rastu paliva, pričom výška zisku v prepočte na kWh (alebo GJ) sa nemení.

Zisk dodávateľa je teda regulovanou položkou. Je stanovený Výnosom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a výrobca si nemôže stanoviť jeho ľubovoľnú výšku.

 Rovnako výrobca nemôže do nákladov na výrobu tepla započítať nadštandardné pôžitky ako sú napríklad odmeny štatutárnym orgánom, dary, príspevky na rekreácie, rekondičné a ozdravné pobyty, sponzoring a podobne.

Pozrite si:

Ceny tepla schválené URSO pre rok 2013