Rekonštrukcia rozvodov je zásadná. Ešte do vlaňajška fungovali v meste štyri kotolne na zemný plyn so samostatnými okruhmi.
Nemusíme veriť fámam o tisícročnej zime, no pomyslenie na nevykúrený dom alebo byt preberie každého. Útulný domov si bez tepla sálajúceho z radiátorov, krbov alebo sporákov nevieme predstaviť.
Keď sa pred pár rokmi odstavovali špinavé uhoľné kotolne, ktoré sme nahrádzali plynovými, boli všetci spokojní. Starosti skončili a nové sa neobjavia, pokiaľ bude dostatok plynu. Stúpajúce ceny zemného plynu a kríza, pri ktorej reálne hrozilo, že jeho dodávka sa na pár mesiacov zastaví, nás opäť prinútili rozmýšľať. Plyn začal byť surovinou, na ktorú sa nedá spoliehať. Nie každý však čakal na plynovú krízu. Mnohí už roky pred ňou hľadali alternatívy, ktoré by zabezpečili sebestačnosť a zároveň využili potenciál, ktorý v regióne existuje.
Závislosť na plyne je minulosťou
„Posledný mesiac sme v novom centrálnom tepelnom zdroji, ktorý zásobuje už viac ako polovicu mesta, kúrili iba slamou,“ hovorí konateľ spoločnosti Bytes v Detve Stanislav Šichta. Sprevádza nás po novej kotolni centrálneho tepelného zdroja, ktorý vyrástol za mestom. Jeho výstavba v Detve je investíciou, ktorá definitívne posiela do minulosti závislosť tohto podpolianskeho mesta od dodávok plynu.
Po rekonštrukcii tepelných rozvodov budú mesto vykurovať najmä biomasou, teda slamou a drevnou štiepkou a plynovú kotolňu spustia až pri veľmi nízkych teplotách. Ďalším zdrojom tepla bude bioplynová stanica, ktorá vyrástla pri kravínoch detvianskeho družstva.
Podiel biomasy zníži cenu tepla
O stave výstavby centrálneho tepelného zdroja a rekonštrukcii rozvodov tepla verejnosť informovali na stretnutí ešte koncom októbra. Necelú stovku Detvanov zaujímal nielen stav výstavby, ale, čo je pochopiteľné, najmä cena tepla.
„Pre rok 2011 je to v prepočte na starú menu 698 korún za gigajoul,“ dodáva konateľ. Cena sa bude znižovať tak, ako sa bude znižovať podiel zemného plynu na vykurovaní a zároveň sa bude zvyšovať podiel biomasy.
Teplá voda z bioplynu
Bioplynová stanica čaká na kolaudáciu, v súčasnosti sa napĺňajú fermentory. Jej primárnou úlohou je výroba elektrickej energie z rôznych komodít. Pri tomto procese vzniká odpadové teplo, ktoré sa využíva v centrálnom tepelnom zdroji. V zime na vykurovanie, v lete na ohrev teplej úžitkovej vody.
Na vyhriatie teplej vody pre celé mesto to ešte nebude stačiť, zatiaľ bude stíhať z dvoch tretín. Celková potreba teplej vody mimo vykurovacej sezóny sa teplom z bioplynovej stanice pokryje až po vybudovaní druhej kogenerečnej jednotky.
Hlavný dispečing
Rekonštrukcia rozvodov v meste je nevyhnutná, ešte do vlaňajška fungovali v meste štyri kotolne na zemný plyn so samostatnými okruhmi. Po rekonštrukcii bude mať mesto iba jeden okruh. Centralizácia ale predĺži trasu medzi zdrojom tepla a koncovým užívateľom. Bude to efektívne? Jednoduché „áno“ ako odpoveď nestačí, tak ako rekonštrukcia rozvodov neznamená iba výmenu starého potrubia za nové.
„Celé mesto budeme riadiť z hlavného dispečingu v centrálnom tepelnom zdroji. Tam budeme mať pod kontrolou všetky kotly vrátane záložného zdroja na zemný plyn. Do každého domu dávame novú výmenníkovú stanicu, ktorú dokážeme riadiť z dispečingu. Tepelné straty budú preto podstatne nižšie ako sú teraz,“ vysvetľuje Šichta.
Alternatívou k centrálnemu vykurovaniu by mohli byť malé domové kotolne. Tieto aktivity nie sú ani v Detve neprehliadnuteľné, zástancovia centrálneho zdroja majú ale oporu v zákone o obnoviteľných zdrojoch. Ten hovorí jasnou rečou; keď vyrába centrálny dodávateľ teplo z obnoviteľných zdrojov, odberateľ sa môže odpojiť, ak podiel z obnoviteľných zdrojov na jeho výrobe je o dvadsať percent vyšší, ako od centrálneho dodávateľa.
Mestá a obce si ešte v roku 2006 museli urobiť koncepciu tepelného hospodárstva. Aj Detva si ju dala spracovať a zastupiteľstvo ju prijalo. Výstavba centrálneho tepelného zdroja za viac ako dvesto miliónov korún vychádzala z tejto koncepcie.
Lacnejšie ako plynom
Kapacita kotolne v centrálnom zdroji umožňuje aj ďalší rozvoj. Z neho by mohli byť vykurované nielen veľké bytové domy, ale aj menšie rodinné. Tie v starej časti Detvy sú dokonca bližšie ku kotolni ako paneláky na sídlisku.
„Máme pripravený aj takýto projekt, hoci je v súčasnosti viac v polohe úvah, zatiaľ sme nerobili ani verejnú diskusiu.“ V pilotnom projekte by chceli dodávať teplo pre jednu ulicu rodinných domov v starej Detve.
„Keď presvedčíme ľudí, aby sa pripojili na nás, namiesto svojho kotla dostanú malú výmenníkovú stanicu, o ktorú sa budeme starať my.“ Ľudí to nebude nič stáť. Podľa Šichtu je dobrým argumentom aj cena. Teplo z centrálneho zdroja vyjde domácnosť lacnejšie ako kúrenie plynom.
Prevzaté: zvolen.sme.sk, 18. 11. 2010
